Utwory

Ana Ristović

Zlatni otpad

Noćas će pasti na hiljade zvezda padalica prosuće se nad nama zlatna kiša jednom u četrdeset godina   A znaš li da je ono što vidiš kao lepotu i čemu se diviš sad na vedrom nebu u stvari samo meteorski...
Czytaj dalej >>
Vitalija Pilipauskaitė-Butkienė

Mano pirmo vaiko eilėraštis

kai mano dubuo, apsunkęs nuo skysčių, kraujo ir audinio, plyšo per pusę, kai savo kaukolės rėžtuku įveikei kūno tamsą, viskas persivertė: pasaulis liovėsi būti netikras, tarp paskirų daiktų, dalykų, objektų, gyvybės formų, rūšių, lapų ir rupūžių, dainų, staklių, kokakolos skardinių...
Czytaj dalej >>
Dmitrij Kuźmin

*** [Кажется, я прилечу]

Кажется, я прилечу, когда ты уже будешь спать, Переложу чемодан, недолго вздремну в гостиной, Чтобы тебя не будить, и снова в аэропорт — Раньше, чем тебе вставать на работу, Но зато в самолёте из каждого кресла торчит Журнал с твоей...
Czytaj dalej >>
Konrad Góra

Мертва козуля в травні

Сон вогню, світ поділений на попіл і вітер. Міст ніколи не віддзеркалюється у воді. Людина в іншій побачить стільки, скільки зможе приховати перед собою. Уперше зі шмаркача я знову відчуваю цей смак спершу в роті, а лишень потім зі себе....
Czytaj dalej >>
Māris Salējs

*** [nie mogę tego zgłębić]

* * * nie mogę tego zgłębić nie mogę stanąć i zacząć od nowa pewnie przyjdzie mi zapłacić za to życiem sobą. sięgam po owoc moja dłoń przejrzysta że aż strach dlatego biorę owoc który spadł dlatego biorę owoc który...
Czytaj dalej >>
Māris Salējs

*** [es nespēju tajā visā iedziļināties]

*** es nespēju tajā visā iedziļināties es nespēju tajā vietā beigties un sākties man par to visu maksāt var nākties ar dzīvi un sevi. pret augli paceļu roku tā ir tik caurspīdīga ka nobīstos tādēļ uzlasu augļus kritušos tādēļ uzlasu...
Czytaj dalej >>
Anikó Láng

Glamúr

Keď v krčme vyhlásili, že by som so sebou už mala dačo spraviť, lebo nestíhajú po mne zametať opadané chlpy, vážne som sa zamyslela nad svojím životom. Aj môj spolubývajúci mi pred časom hovoril, že ho chlpy z mojich nôh...
Czytaj dalej >>
Ana Ristović

Peglom preko crte

Jedna prastara karirana platnena maramica iznebuha zalutala među oprani veš ne zahteva od pegle baš ništa posebno.   Osim da se vrhom pažljivo, nežno kreće po njenim poljima kao po šahovskoj tabli koja pamti gde je nekoliko suza davno izgubilo...
Czytaj dalej >>
Ana Ristović

Wiersz wiosenny

Trzy staruszki jedzą lody Capri w ciszy na ławce przed nową kawiarnią i patrzą, jak robotnicy rozwijają dywan z prawdziwą angielską trawą.   Później przez chwilę przyglądają się patyczkom, z domkiem, autem i symbolem euro, oblizują się, rzucają je w...
Czytaj dalej >>
Ana Ristović

ID

Usred zimskog dana neko ti ukrade novčanik u prepunom autobusu na liniji toj i toj, s njim i ličnu kartu. I, šta sad? Ama baš ništa. Provodiš dane   gledajući kroz prozor i zamišljajući kako sneg veje po tvom matičnom...
Czytaj dalej >>
Andrzej Stasiuk

Babka i duchy (z tomu Grochów)

Moja babka mieszkała na Podlasiu. Chata nie stała we wsi. Mówiło się na to „kolonia” — luźno rozrzucone zagrody, oddzielone osikowymi zagajnikami i szpalerami starych, strzelistych topól. Dom stał w sadzie. Latem w samo południe panował tutaj chłód. Jabłonie były...
Czytaj dalej >>
Kristian Novak

Ciganin, ali najlepši

M / RAHLO TLO Samo su dva iskonska straha, jesi znala to? Rodiš se sa strahom od glasnih zvukova i strahom od padanja. Ozbiljno, imaš na internetu. Ostalih stotinu fobija naučiš od bližnjih. Neke te čuvaju od opasnosti, da. Ali...
Czytaj dalej >>
Miłosz Waligórski

divas māsas un ķēniņš

Taisnība ir to pusē, kas raksta, nevis to pusē, kas kādu – noteikti vērā ņemamu – iemeslu dēļ neraksta. Janušs Dževuckis (šeherezāde) viņu izglāba runāšana tumsā kad pa logiem izgāž samazgas iedams šauru dubrovniku ieliņu EJU EJU EJU - mūrmauroja...
Czytaj dalej >>
Serhij Żadan

Biec bez wytchnienia

Chudy, powtarzał sobie, przegiąłeś, chłopie! Jak zamierzasz im powiedzieć? Wcale nie powie. Posiedział ze starym, obejrzeli wiadomości. Wysłużony telewizor, kolory jeszcze nie zniknęły, ale mocno wyblakły. Prezenterzy wyglądają jak nieświeże ryby: ciemnoszarzy i pewnie śmierdzą. Chudy pokręcił się po pokoju,...
Czytaj dalej >>
Dejan Aleksić

Noć i Danska

Volim male uređene države Koje u sebi imaju nešto dansko I gde trulo može biti samo voće, Ako već nije na platnu Obešenom o zid svetlog salona Gde mala Lerke češlja lutku. Ipak, sreća nas ponekad sačeka Na mestima odakle...
Czytaj dalej >>