Wybierz wersję:

Wolność na Rozstajach – uniwersał gorajecki

<

Uniwersał gorajecki w stodole spisany

WOLNOŚĆ NA ROZSTAJACH

 

Motyle pokazują – droga jest zbyt prosta, by życie było piękne, i rzeka też zbyt prosta. A ptak na niebie zbyt nieruchomy – a wolność niepojęta.

              Imants Ziedonis
Co znaczy ta chmura motyli?
przełożył Marians Rižijs

Do słowa, które – jak zwykle – było na początku, dołączył obraz i dźwięk.

Zaczęło się w czerwcu 2019 roku. Wówczas to grupa inicjatywna tłumaczy literatury – matki założycielki i ojcowie założyciele portalu Rozstaje.art – stworzyła wirtualną antologię tekstów z Europy Środkowo-Wschodniej. Rok później do współpracy zaprosiliśmy kilkoro artystów sztuk wizualnych. Już kolega Horacy zauważył, że poezja ma sporo wspólnego z obrazami. I miał rację, eksperyment się powiódł – język słów wpływał na język obrazów, obrazy pomogły odpowiednie dać rzeczom słowa.

Tematem przewodnim naszego trzeciego seminarium, przeprowadzonego w czerwcu 2021 roku, była WOLNOŚĆ, a całe przedsięwzięcie poświęcone zostało współczesnej Białorusi. Wspierani przez trzech białoruskich muzyków, których sytuacja polityczna zmusiła do opuszczenia ojczyzny, postanowiliśmy wypowiedzieć się przy pomocy jeszcze jednego medium ‒ języka dźwięków. Tak powstał unikalny projekt literacko-muzyczno-plastyczny – ilustrowany wybór tekstów poetyckich i prozatorskich, cykl obrazów i fotografii oraz albumy zespołu Vuraj oraz nowo powstałej grupy muzycznej – Isna Trio. Zapamiętajcie te nazwy.

Począwszy od 2019 roku spotykamy się w Chutorze Gorajec, obok drewnianej cerkwi, na pograniczu polsko-ukraińskim. W miejscu, gdzie zawsze słychać śpiew, a ludzie mają przeważnie dobre serca.

 

O sprawach intymnych

Nie zapytamy, jak ją pojmujecie. To bardzo osobista kwestia – każdy bywa wolny na swój sposób. Wolność to nie zawsze lutnia poezji rozbrzmiewająca nad ukwieconą łąką, a niewola nie musi oznaczać żelaznego uścisku na gardle i zamurowanych drzwi. Łatwiej chyba opisać to, co nas uwiera. Sekret miłości jest głębszy od sekretu śmierci. Tajemnica wolności jest większa niż tajemnica niewoli.

 

O wolnej Białorusi

Białoruś to nie tylko biało-czerwono-biały sztandar i okrzyk Żywie Biełaruś! To coś więcej niż ziemia, którą zamieszkują nasi przyjaciele, i powietrze, którym oddychają. Białoruś to współczesna Europa, miara wolności nas wszystkich.

Wciąż jesteśmy pod wrażeniem pamiętnego sierpnia 2020 roku. Minionego lata Białorusini skoczyli i popłynęli, by znaleźć się u jej, wolności, brzegu. Niestety – jak dotąd nie udało im się do niego przybić. Ich wędrówka dopiero się rozpoczyna. Chcemy choć po części dzielić z nimi jej trudy.

 

O sztuce mówienia NIE

Nie lubimy polityków i nie politykujemy. Kochamy nasze kraje, chcemy, żeby były silne. Siła to nie opresja, nie ekspansja, nie buńczuczność. Siła to przestrzeń – na lądzie, w przestworzach, w naszych piersiach. Niech ta przestrzeń rośnie dla nas i w nas – łagodnie jak drzewa.

Mówienie NIE to nie negacja i nie odrzucenie. To nasze wolne „nie pozwalam”, sztuka wyznaczania granic i zdolność ich zacierania bez szkody dla kogokolwiek.

Stajemy zatem stabilnie, proklamując kolejną w dziejach utopię twórczą, republikę marzeń – okoloną wierszami jak fosą. Na pohybel tym, którzy odcinają nam tlen.

 

O słuchaniu ciszy

Czasem najmocniej brzmią słowa, których nigdy nie wypowiedziano. Obraz bywa także pustką, a muzyka bezgłosem. Podczas ogólnoświatowej pandemii rozpędzony świat na chwilę przystanął. Pamiętacie, jak siedzieliśmy, nasłuchując ciszy? Odosobnieni, zagubieni – wypatrywaliśmy się nawzajem we mgle przyszłości, a nasze milczenie rozpraszał cichutki szept.

Pulsu sztuki niepodobna uchwycić czy zmierzyć, jego urzekającą arytmię odbiera się wszystkimi zmysłami. Każda z muz przemawia własnym językiem, lecz wielogłos pochodzi ze wspólnego źródła – pierwotnej ciszy. Wsłuchajcie się w nią raz jeszcze, uważnie. Wdech i wydech, za chwilę wróci dzień. Słyszycie szept?

 

O ludziach

Poznajmy się. Prezentowane przez nas teksty zostały wyselekcjonowane i opracowane przez pracujących w pocie czoła członków sekcji literackiej. Oto oni: Joanna Bernatowicz, Piotr Braszak, Walery Butewicz, Paulina Ciucka, Marcin Gaczkowski, Kasia Ioffe, Polina Kozerenko, Maciej Piotrowski (pomysłodawca i koordynator całego zamieszania), Agnieszka Rembiałkowska, Māris Salējs (vel Marians Rižijs), Natalia Rusiecka, Agnieszka Sowińska, Anna Wanik, Karolina Wilamowska, Aleksandra Wojtaszek, Agata Wróbel, Jurij Zawadski i Áron Zöldy.

Lektura i rozważania nad pojęciem wolności dostarczyły natchnienia wspaniałym artystom z sekcji plastyczno-fotograficznej. W Gorajcu i na okolicznych łąkach malowali i robili zdjęcia: Milana Chyżawska, Denys Chyżawski, Jana Čepa, Małgorzata Kawka, Jan Kaźmierczuk, Zmicier Wajnowski oraz Anna Waligórska.

Genialni członkowie sekcji muzycznej – Siarhei Douhaszau, Andrej Ewdokimow, Aleksej Worsoba – polubili się tak bardzo, że powołali do życia Isna Trio, muzyczną emanację Rozstajów. Mińską sekcję muzyczną, odciętą od nas barierą granicy, zasieków i murów, ale połączoną wspólną melodią, reprezentowali muzycy grupy Vuraj Aliaksej Maksimou, Olga Szirinowa, Filip Petczenko, Anastasija Papowa, Iwan Arcimowicz z gościnnym udziałem poety Uładzimira Łankiewicza. Posłuchajcie koniecznie.

Rozstaje to możliwość dokonania wyboru. Wolność popełnienia błędu i szansa jego naprawienia. Nie tworzymy zamkniętego klubu, jesteśmy nieformalną grupą przyjaciół. Nasze drzwi zawsze pozostają otwarte, choć nie do końca – wejść przez nie łatwo, trudniej nas opuścić. Zapraszamy na pokład wszystkie dobre ręce. Piersią i pieśnią bijmy w dyktatury.

Do zobaczenia na Rozstajach, nie pozwólmy im zasnąć!

 

Dan we wsi Gorajec, dnia XX Miesiąca Czerwca, Roku Pańskiego MMXXI

Marcin Gaczkowski (starszy protokolant)

PS Za pomoc w napisaniu powyższego tekstu autor składa serdeczne podziękowania Władysławowi Broniewskiemu, Andrejowi Chadanowiczowi, Kwintusowi Horacjuszowi Flakkusowi, Johannowi Wolfgangowi Goethemu, Agacie Jabłońskiej, Janowi (Ewangeliście), Tamásowi Jónásowi, Janowi Andrzejowi Morsztynowi, Brunonowi Schulzowi, Juliuszowi Słowackiemu, Miłoszowi Waligórskiemu, Karolinie Wilamowskiej oraz Oscarowi Wilde’owi, a także ich tłumaczom na wszystkie języki, które pewnego pięknego dnia zaczęły rozbrzmiewać na rusztowaniach babilońskiej samowolki budowlanej.

 

Supported by the Visegrad Fund

Wybierz wersję:

Svoboda na rozstajích

<

Gorajecké provolání sepsané ve stodole

SVOBODA NA ROZSTAJÍCH

Motýli ukazují – cesta je příliš rovná, než aby život byl krásný, a řeka je také příliš rovná. A pták na obloze příliš nehybný – a svoboda neuchopitelná.

              Imants Ziedonis

Co znamená ten oblak motýlů?

Ke slovu, které – jako obvykle – bylo na počátku, se připojil obraz a zvuk.

Začalo to v červnu 2019. V té době iniciativní skupina literárních překladatelů – matky zakladatelky a otcové zakladatelé internetového portálu Rozstaje.art – vytvořili virtuální antologii textů ze střední a východní Evropy. O rok později jsme ke spolupráci přizvali několik výtvarníků. Již kolega Horatius si povšiml, že poezie má hodně společného s obrazy. A měl pravdu, experiment se vydařil – jazyk slov ovlivňoval jazyk obrazů a obrazy pomohly nazývat věci náležitými slovy.

Vůdčím tématem našeho třetího semináře, jenž proběhl v červnu 2021, byla SVOBODA a celá akce byla věnována současnému Bělorusku. S podporou tří běloruských hudebníků, které politická situace přinutila opustit domovinu, jsme se rozhodli vyjádřit se prostřednictvím ještě jednoho média – jazyka zvuků. Vznikl díky tomu unikátní literárně-hudebně-výtvarný projekt: ilustrovaný výbor básnických a prozaických textů, cyklus obrazů a fotografií a album nově vzniklé hudební skupiny – Isna Trio. To jméno si zapamatujte.

Od roku 2019 se setkáváme v Chutoře Gorajec, vedle dřevěného pravoslavného kostela, na polsko-ukrajinském pohraničí. Na místě, kde je stále slyšet zpěv a lidé mají většinou dobré srdce.

 

O intimních věcech

Nebudeme se ptát, jak ji chápete. Je to velmi osobní otázka – každý je svobodný svým vlastním způsobem. Svoboda není vždy loutnou poezie zaznívající nad rozkvetlou loukou a poroba nemusí vždy znamenat stisk želez na krku a zazděné dveře. Snazší je nejspíš popsat to, co nás svírá. Tajemství lásky je hlubší než tajemství smrti. Tajemství svobody je větší než tajemství poroby.

O svobodném Bělorusku

Bělorusko – to není pouze bílo-červeno-bílá vlajka a pokřik „Žyvje Bělarus!“ Je to něco víc než jen země, kterou obývají naši přátelé, a vzduch, jejž dýchají. Bělorusko je současná Evropa, je to míra svobody nás všech.

Stále ještě nás ohromuje památný srpen 2020. Loni v létě Bělorusové skočili a plavali, aby se ocitli u jejího břehu, u břehu svobody. Bohužel se jim – prozatím – nepodařilo dostat se až k němu. Jejich pouť teprve začíná. Rádi bychom s nimi alespoň zčásti sdíleli její obtíže.

O umění říci NE

Nemáme rádi politiky a nepolitikaříme. Máme své země rádi a chceme, aby byly silné. Síla však neznamená útlak, neznamená rozpínavost nebo umanutou bojovnost. Síla znamená prostor – na zemi, ve vesmíru, v našich hrudích. Nechť tento prostor roste pro nás a v nás – poklidně jako stromy.

Říkat NE není negace, není to odmítání. Je to naše svobodné „nedovolím“, umění vytyčit hranice a schopnost tyto hranice opět odstraňovat, aniž bychom tím komukoli ublížili.

Stojíme tedy na stabilní pozici, vyhlašujíc další tvůrčí utopii v dějinách – republiku snů, obehnanou verši jako příkopem. Nechť zhynou ti, kdo nám odpírají kyslík.

O poslouchání ticha

Občas nejsilněji vyzní slova, která nikdo nevyřkl. Obraz mívá podobu prázdna a hudba bývá tichem. Během celosvětové pandemie se uhánějící svět na chvíli zastavil. Vzpomínáte, jak jsme seděli a poslouchali ticho? Odosobněni a ztraceni vyhlíželi jsme se navzájem v mlze budoucnosti a naše mlčení rozptyloval tichounký šepot.

Tep umění nelze zachytit nebo změřit, jeho uhrančivou arytmii je nutno vnímat všemi smysly. Každá z múz promlouvá vlastním jazykem, jakkoli vícehlas pochází ze společného zdroje – prvotního ticha. Zaposlouchejte se do něj ještě, poslouchejte pozorně. Nádech a výdech, za chvíli se vrátí den. Slyšíte ten šepot?

O lidech

Poznejme se. Texty, které představujeme, byly vybrány a zpracovány díky usilovné práci členů literární sekce. Tvoří ji následující lidé: Joanna Bernatowicz, Piotr Braszak, Walery Butewicz, Paulina Ciucka, Marcin Gaczkowski, Kasia Ioffe, Polina Kozerenko, Maciej Piotrowski (iniciátor a koordinátor celé té patálie), Agnieszka Rembiałkowska, Māris Salējs (alias Marians Rižijs), Natalia Rusiecka, Agnieszka Sowińska, Anna Wanik, Karolina Wilamowska, Aleksandra Wojtaszek, Agata Wróbel, Jurij Zawadski a Áron Zöldy.

Četba a úvahy o pojmu svobody inspirovaly úžasné umělce z výtvarné a fotografické sekce. V Gorajci a na okolních lukách malovali a fotografovali: Milana Chyžavska, Denys Chyžavskij, Jana Čepa, Małgorzata Kawka, Jan Kaźmierczuk, Zmicer Vajnovskij a Anna Waligórska.

Geniální členové hudební sekce – Sjarhej Douhašau, Andrej Jevdokimov, Alexej Vorsoba – si padli do oka natolik, že se rozhodli založit Isna Trio: hudební esenci setkání Rozstaje. Určitě si ji poslechněte.

Rozstaje – to je možnost volby. Svoboda dopustit se omylu a příležitost k jeho nápravě. Netvoříme žádný uzavřený klub, jsme neformální skupinou přátel. Naše dveře jsou vždy otevřené, i když ne tak docela – vstoupit nimi je snadné, naopak mnohem těžší je nás opustit. Zveme na palubu všechny dobré ruce. Hrudí a písní bijme do diktatur.

Na shledanou na Rozstajích, nenechme je usnout!

dáno ve vsi Gorajec, dne XX. června, léta páně MMXXI

Marcin Gaczkowski (starší zapisovatel)

PS: Za pomoc při psaní výše uvedeného textu autor srdečně děkuje Władysławu Broniewskému, Andreji Chadanovičovi, Quintu Horatiu Flaccovi, Johannu Wolfgangu Goethemu, Agatě Jabłońské, Tamási Jónásovi, Mojžíšovi (synu Amrama), Janu Andrzeji Morsztynovi, Brunovi Schulzovi, Juliuszi Słowackému, Miłoszi Waligórskému, Karolině Wilamowské a Oscaru Wildovi, ale také jejich překladům do všech jazyků, jež se jednoho krásného dne rozezněly na lešení babylonského ilegálního staveniště.

Szabadság a válaszúton

s

Gorajeci kiáltvány, amely a pajtában íródott

 

SZABADSÁG A VÁLASZÚTON

 

A pillangók megmutatják – az út túl egyenes ahhoz, hogy az élet szép legyen, és a folyó is túl egyenes. És a madár az égen túl mozdulatlan – a szabadság pedig felfoghatatlan.

              Imants Ziedonis

Mit jelent az a pillangófelhő?

A szóhoz, amely – mint általában – kezdetben volt, csatlakozott a kép és a hang.

2019 júniusában kezdődött. Ekkor történt, hogy a műfordítók legelső csoportja – a Rozstaje.art (azaz a Válaszút) portál alapító anyái és atyái – létrehoztak egy kelet-közép-európai virtuális irodalmi antológiát. Egy évvel később felkértünk néhány képzőművészt, hogy csatlakozzanak hozzánk. Már Horatius kolléga is megfigyelte, hogy a költészetben és a képekben sok a közös. És igaza volt, ahogy sikeres kísérletünk is bizonyítja – a szavak nyelve hatással volt a képek nyelvére, a képek pedig segítettek megfelelően néven nevezni a dolgokat.

A 2021 júniusában lebonyolított harmadik szemináriumunk vezérmotívuma a SZABADSÁG volt, az egész vállalkozást pedig Belarusznak ajánlottuk. Három belarusz zenész támogatásával, akiket a politikai helyzet hazájuk elhagyására kényszerített, megpróbáltuk kifejezni magunkat egy újabb médium, a hangok nyelve segítségével is. Így kelt életre egy egyedülálló irodalmi-zenei-képzőművészeti projekt – illusztrált lírai és prózai szövegválogatás, kép- és fényképciklus, illetve egy újonnan létrejött zenei formáció, az Isna Trio albuma. Jegyezzétek meg a nevüket.

A 2019-es kezdetektől fogva a Chutor Gorajec tanyán találkozunk, a fatemplom mellett, a lengyel-ukrán határvidéken. Olyan környék ez, ahol mindig hallatszik az énekszó és az emberek gyakran jószívűek.

Az intim dolgokról

Nem kérdezzük, hogyan értitek. Nagyon személyes kérdés ez – mindenki a maga módján szabad. A szabadság nem mindig a költészet virágos rét felett megszólaló lantja, és a rabságot sem mindig a torkot szorító vasmarok és befalazott ajtók jelentik. Talán könnyebb a kényelmetlen dolgokról beszélni. A szeretet rejtélye mélyebb, mint a halálé. A szabadság titka nagyobb, mint a rabságé.

A szabad Belaruszról

Belarusz nem csak egy fehér-piros-fehér zászló és a Zsivje Belarusz kiáltás. Több, mint az a föld, ahol a barátaink laknak, és több, mint az a levegő, amit belélegeznek. Belarusz a mai Európa, a szabadság mértéke mindnyájunk számára.

Még mindig 2020 emlékezetes augusztusának hatása alatt állunk. Az elmúlt nyáron a belaruszok fejest ugrottak és úszni kezdtek, hogy eljussanak a szabadság partjára. Sajnos mindezidáig még nem sikerült elérkezniük oda. Vándorlásuk még csak most kezdődik. Szeretnénk legalább egy kicsit osztozni velük ennek terhében.

A nemet mondás művészetéről

Nem kedveljük a politikusokat és nem politizálunk. Szeretjük az országainkat és szeretnénk, ha azok erősek lennének. Az erő nem elnyomás, nem terjeszkedés, nem pöffeszkedés. Az erő nem más, mint tér – tér a földön, az égbolton, a mellkasunkban. Növekedjen ez a tér értünk és bennünk is – szelíden, mint a fák.

Nemet mondani nem tagadás és nem elutasítás. Ez a mi szabad vétónk – a határok kijelölésének művészete és a képesség a határok eltörlésére mások megkárosítása nélkül.

Így hát szilárdan állunk, amikor kikiáltjuk a történelem soron következő alkotói utópiáját, az álmok köztársaságát , amit a versek várfalként vesznek körül. Le azokkal, akik nem hagyják, hogy levegőt kapjunk.

A csend meghallgatásáról

Néha azok a szavak hangoznak a legerőteljesebben, amiket soha nem mondanak ki. A kép ugyanígy néha üres, a zene pedig hangtalan. A bolygóléptékű járványban a rohanó világ egy pillanatra megtorpant. Emlékeztek, hogyan üldögéltünk, a csendet hallgatva? Elidegenedve, elveszve – együtt fürkésztük a jövő ködét, de hallgatásunkat halk suttogás zavarta meg.

A művészet szívverését nem lehet kitapintani vagy megmérni, lenyűgöző ritmustalanságát minden érzékünkkel észleljük. Minden múzsa a saját nyelvén szólal meg, de ez a többszólamúság közös forrásból ered – a csendből, ami kezdetben volt. Hallgassátok újra, figyelmesen. Belégzés, kilégzés – hamarosan újra nappal lesz. Halljátok a suttogást?

 

A Válaszút a döntés meghozatalának lehetősége. Szabadság a hibák elkövetésére és esély azok kijavítására. Nem zártkörű klubba tömörülünk, informális baráti kört alkotunk. Ajtónk mindig nyitva áll, bár csak egy irányba – belépni rajta könnyű, de elhagyni minket annál nehezebb. Várunk a fedélzetre minden jó munkáskezet. Szívvel és dallal szálljunk harcba a diktatúrával.

A viszontlátásra a Válaszutakon, tartsuk ébren a lángot!

Lejegyeztetett Gorajec falujában, Június havának XX. napján, az Úr MMXXI. évében.

Marcin Gaczkowski (rangidős írnok)

Sloboda na rázcestí

s

Gorajecké verejné oznámenie v stodole spísané

 

SLOBODA NA RÁZCESTÍ

 

K slovu, ktoré – ako obyčajne – bolo na začiatku, pribudol obraz a zvuk.

Začalo sa to v júni 2019. Práve vtedy iniciatívna skupina literárnych prekladateľov – matky zakladateľky a otcovia zakladatelia portálu Rozstaje.art – vytvorila virtuálnu antológiu textov zo strednej a východnej Európy. O rok neskôr sme k spolupráci prizvali niekoľkých výtvarných umelcov. Už kolega Horacy si všimol, že poézia má mnoho spoločného s obrazmi. A mal pravdu, experiment sa vydaril – jazyk slov vplýval na jazyk obrazov, a obrazy pomohli dať veciam správne slová.

Hlavnou témou nášho tretieho seminára, ktorý sa konal v júni 2021, bola SLOBODA, a celý projekt bol venovaný súčasnému Bielorusku. S podporou troch bieloruských hudobníkov, ktorých politická situácia prinútila opustiť vlasť, sme sa rozhodli vyjadriť ešte prostredníctvom jedného média – jazyka zvukov. Takto vznikol jedinečný literárno-hudobno-výtvarný projekt – ilustrovaný výber básnických a prozaických textov, séria obrazov a fotografií, a album novovzniknutej hudobnej skupiny – Isna Trio. Zapamätajte si tento názov.

Od roku 2019 sa stretávame v Chutore Gorajec vedľa drevenej cerkvi na poľsko-ukrajinskej hranici. Na mieste, kde vždy bolo počuť spev a kde ľudia obyčajne majú dobré srdce.

 

O intímnych záležitostiach

Nebudeme sa pýtať, ako ju chápete. Je to skutočne osobná vec – každý je slobodný svojím spôsobom. Sloboda nie je vždy lutnou poézie, ktorej melódia sa rozlieha nad rozkvitnutou lúkou, a zajatie nemusí znamenať železné zovretie hrdla či zamurované dvere. Je zrejme jednoduchšie popísať to, čo nás zviera. Tajomstvo lásky je hlbšie ako tajomstvo smrti. Tajomstvo slobody je väčšie ako tajomstvo otroctva.

O slobodnom Bielorusku

Bielorusko nie je len bielo-červeno-biely transparent a krik Živie Belarus! Bielorusko je viac ako zem, na ktorej žijú naši priatelia, a vzduch, ktorý tam dýchajú. Bielorusko je moderná Európa, meradlo slobody pre nás všetkých.

Pamätný august 2020 na nás stále robí dojem. Minulé leto Bielorusi skočili a plávali, aby sa ocitli pri nej – pri slobode, pri brehu. Žiaľ – zatiaľ sa im k nemu nepodarilo doplávať. Ich púť sa ešte len začína. Chceme sa s nimi aspoň čiastočne podeliť o jej strasti.

O umení hovoriť NIE

Nemáme radi politikov a ani nepolitikárčime. Milujeme naše krajiny, chceme, aby boli silné. Sila nie je ani útlak, ani nie expanzia, ani nafúkanosť. Sila je priestor – na súši, v oblakoch, v našej hrudi. Nech tento priestor rastie pre nás a v nás – tak jemne ako stromy.

Hovoriť NIE nie je zapieraním, ani odmietaním. Je to naše slobodné „nedovolím“, umenie stanovovať hranice a schopnosť ich zahladzovať bez toho, aby sme niekomu ubližovali.

Preto pevne stojíme a hlásame ďalšiu tvorivú utópiu v histórii, republiku snov – obklopenú básňami sťa priekopa. Na zlosť tým, ktorí nám berú kyslík.

O počúvaní ticha

Niekedy najsilnejšie zaznievajú tie slová, ktoré nikdy neboli vyslovené. Aj obraz býva prázdny a hudba zase nemá. Počas globálnej pandémie sa uponáhľaný svet na chvíľu zastavil. Pamätáte si, ako sme sedeli a počúvali ticho? Sami, stratení – sme sa navzájom sledovali v hmle budúcnosti a naše mlčanie prerušoval tichučký šepot.

Pulz umenia sa nedá zachytiť či zmerať, jeho podmanivú arytmiu vnímame všetkými zmyslami. Každá z múz sa prihovára svojím vlastným jazykom, ale polyfónia pochádza zo spoločného zdroja – prvotného ticha. Započúvajte sa do nej ešte raz, pozorne. Nádych a výdych, o chvíľu sa vráti deň. Počujete šepot?

O ľuďoch

Zoznámme sa. Texty, ktoré prezentujeme, vybrali a upravili členovia literárnej sekcie pracujúci v pote svojej tváre. Toto sú oni: Joanna Bernatowicz, Piotr Braszak, Walery Butewicz, Paulina Ciucka, Marcin Gaczkowski, Kasia Ioffe, Polina Kozerenko, Maciej Piotrowski (iniciátor a koordinátor celého chaosu), Agnieszka Rembiałkowska, Māris Salējs (vel Marians Rižijs), Natalia Rusiecka, Agnieszka Sowińska, Anna Wanik, Karolina Wilamowska, Aleksandra Wojtaszek, Agata Wróbel, Jurij Zawadski a Áron Zöldy.

Čítanie a zamýšľanie sa nad konceptom slobody bolo inšpiráciou pre veľkých umelcov z výtvarnej a fotografickej sekcie. V Gorajci a na okolitých lúkach maľovali a fotografovali: Milana Chyżawska, Denys Chyżawski, Jana Čepa, Małgorzata Kawka, Jan Kaźmierczuk, Zmicier Wajnowski a Anna Waligórska.

Geniálni členovia hudobnej sekcie – Siarhei Douhaszau, Andrej Jevdokimov, Alexej Vorsoba – si tak sadli, že vytvorili Isna Trio, hudobnú emanáciu Rázcestia. Musíte si to vypočuť.

Rázcestie znamená možnosť si vybrať. Slobodu urobiť chybu a možnosť ju napraviť. Netvoríme uzavretý klub, sme neformálna skupina priateľov. Naše dvere zostávajú vždy otvorené, aj keď nie úplne – ľahko sa cez ne vchádza, no už ťažšie sa odchádza. Pozývame na palubu všetky dobré ruky. Hruďou a piesňou vrhnime sa na diktatúry.

Dovidenia na Rázcestí, nedovoľme im zaspať!

Dan v dedinke Gorajec, Dňa Dvadsiateho, Mesiaca Júna, Roku Pána MMXXI

Marcin Gaczkowski (starší zapisovateľ)

P.S.: Za pomoc pri písaní vyššie uvedeného textu by autor chcel srdečne poďakovať Władysławovi Broniewskému, Andrejovi Chadanowiczovi, Quintovi Horatiovi Flaccovi, Johannovi Wolfgangovi Goethemu, Agate Jabłońskej, Tamásovi Jónásovi, Mojžišovi (synovi Amrama), Janovi Andrzejovi Morsztynovi, Brunovi Schulzovi, Juliuszovi Słowackému, Miłoszovi Waligórskému, Karoline Wilamowskej a Oscarovi Wildeovi, ako aj ich prekladateľom do všetkých jazykov, ktoré sa jedného pekného dňa začali rozliehať z lešenia babylonskej stavebnej svojvôle.

Freedom in rozstaje

s

Rozstaje Manifesto, made out in a barn

 

FREEDOM IN ROZSTAJE

 

Butterflies show – road is too straight to make life beautiful, and river is too straight, too. And bird in heaven is too still – and freedom incomprehensible.

              Imants Ziedonis

What does this butterfly cloud mean?

 

The word, which – as usual – was in the beginning, was joined by image and sound.

It all started in June 2019. It was then that a group of literary translators – founding mothers and fathers of Rozstaje.art – created a virtual anthology of texts from Central and Eastern Europe. A year later we invited a few visual artists to work with us. It was already good old Horace who noted that poetry has a lot to do with images. And right he was. The experiment worked well and the language of words influenced the language of images, images helped to name each matter by its rightful word.

The main theme of our third seminar in June 2021 was FREEDOM, and the entire event was devoted to contemporary Belarus. Supported by three Belarussian musicians forced by political circumstances to leave their country, we decided to speak out using one more medium – the language of sound. This was the genesis of a unique literary, musical and art project consisting of an illustrated selection of poems and prose, a cycle of paintings and photographs, and an album by newly formed musical ensemble Isna Trio. Remember this name!

From 2019 on we meet next to a wooden orthodox church in Gorajec, a small village on the Polish-Ukrainian border. It’s a place always filled with birds’ singing, and usually with kind-hearted people.

On Intimate Matters

We won’t ask you how you understand it. It’s a very personal matter – we are all being free in our own ways. Freedom isn’t always about poet’s lute sounding over flowery meadow, just like captivity isn’t always about an iron grip on your throat and bricked-up doors. It’s probably easier to describe what troubles us. Secret of love is deeper than the secret of death. The secret of freedom is greater than the secret of captivity.

On Free Belarus

Belarus isn’t only about the white-red-white flag and the slogan Zhyve Belarus! It’s more than the land inhabited by our friends and the air that they breathe. Belarus is contemporary Europe, a measure of our own freedom.

We are still under impression of the unforgettable August 2020. Last summer Belarussians took a leap and swam towards its – towards freedom’s – shore.

On the Art of Saying NO

We don’t like politicians and we don’t try to be political. We love our countries and we want them to be strong. Strength is not about oppression, expansion, nor truculence. Strength is space – on land, in the air, in our chests. May this space grow for us and in us – gently like the trees.

Saying NO is not about negation and rejection. It’s our free veto, the art of demarcating borders and the ability to erase them with no harm to anybody.

Therefore, we stand still proclaiming yet another world’s creative utopia – the Republic of Dreams surrounded by poems as if by a moat. Down with those, who take our oxygen away.

On Listening to Silence

Sometimes words that have never been uttered resound the strongest. Sometimes, image is emptiness and music is silence. During the worldwide pandemic the fastmoving world stopped for a while. Can you remember us sitting listening to silence? Separated and lost we were looking for each other in the fog of the past, and our silence was dispersed by a soft whisper.

The pulse of art is impossible to grasp or measure, its enchanting arrhythmia is felt with all senses. Each muse speaks its own language, but the choir comes from a common source – the primordial silence. Listen to it one more time. Carefully. Inhale and exhale, the day is about to return. Can you hear the whisper?

On People

Let’s get to know each other. Texts we present were selected and prepared by our toiling members of the literary section. Here they are: Joanna Bernatowicz, Piotr Braszak, Walery Butewicz, Paulina Ciucka, Marcin Gaczkowski, Kasia Ioffe, Polina Kozerenko, Maciej Piotrowski (originator of the idea and coordinator of the whole affair), Agnieszka Rembiałkowska, Māris Salējs (vel Marians Rižijs), Natalia Rusiecka, Agnieszka Sowińska, Anna Wanik, Karolina Wilamowska, Aleksandra Wojtaszek, Agata Wróbel, Jurij Zawadski and Áron Zöldy.

Reading about, and pondering on the notion of freedom provided inspiration to superb artists from the arts and photography section. The following people painted and photographed in Gorajec and local meadows: Milana Chyżawska, Denys Chyżawski, Jana Čepa, Małgorzata Kawka, Jan Kaźmierczuk, Zmicier Wajnowski and Anna Waligórska.

Ingenious members of the musical section: Siarhei Douhaszau, Andrej Ewdokimow, Aleksej Worsoba came to like each other so much, that they founded Isna Trio, a musical emanation of Rozstaje. Make sure to give them a listen.

Rozstaje is about choice. Freedom to make mistakes and an opportunity to correct them. We are not a closed club, we are an informal group of friends. Our doors are always open. It’s not completely true, though. It’s easy to get in, it’s more difficult to leave us. We invite all good hands onto our deck. Let us strike dictatorships with our hearts and our songs.

See you in Rozstaje, let us not make it fall asleep!

 

Made out in the village of Gorajec on this XX day of the month of June, Anno Domini MMXXI

Marcin Gaczkowski (senior scribe)

 

The author of this text wishes to thank Władysław Broniewski, Andrej Chadanowicz, Quintus Horatius Flaccus, Johann Wolfgang Goethe, Agata Jabłońska, Tamás Jónás, Moses (son of Amram), Jan Andrzej Morsztyn, Bruno Schulz, Juliusz Słowacki, Miłosz Waligórski, Karolina Wilamowska and Oscar Wilde, as well as their translators into all the languages that on a certain beautiful day emerged on the scaffolding of a building erected without a planning permission in Babylon.

 

 

 

See other works by the author->
See other works in this language->